Tango vysvetlené: z oblasti Río de la Plata

Tri umenia v jednom

UNESCO vníma tango ako tri umenia súčasne: hudbu, tanec a poéziu. Jeho zápis opisuje tradíciu, ktorú rozvinuli mestské nižšie vrstvy a ktorá spája európskych prisťahovalcov, potomkov afrických otrokov a miestnych criollos. Uvádza, že tango stelesňuje a podporuje rozmanitosť a kultúrny dialóg a že sa stále praktizuje v tradičných tanečných sálach Buenos Aires a Montevidea. Spoločný zápis Argentíny a Uruguaja pochádza z roku 2009. Zápis zaraďuje tango do povodia Río de la Plata, tesne spätého s Buenos Aires a Montevideom.

Prístavné štvrte 80. rokov 19. storočia

Tango vzniklo v 80. rokoch 19. storočia v robotníckych prístavných štvrtiach pozdĺž Río de la Plata, estuáru medzi Argentínou a Uruguajom. Bary a nevestince často najímali kapely, aby zabávali svojich zákazníkov. Blog samotného podniku dodáva, že rané tango tancovali prevažne muži, pretože masívna imigrácia spôsobila nedostatok žien, a že muži pred odchodom do milóng cvičili na rohoch ulíc.

Tri korene

Wikipédia opisuje tango ako zmes argentínskej milongy, španielsko-kubánskej habanery a uruguajského candombe. Tie názvy sa oplatí poznať, pretože prvý z nich, milonga, sa stal aj názvom tanečného podujatia, na ktorom sa tango tancuje. Táto zmes odráža štvrte, v ktorých sa tango zrodilo, kde žili imigranti z Európy bok po boku s komunitami afrického pôvodu a miestnymi criollos, často v preplnených nájomných domoch nazývaných conventillos.

Do Paríža a späť

Tanečníci a orchestre z Buenos Aires cestovali do Európy na začiatku 20. storočia. Prvá európska tangománia vypukla v Paríži, nasledovali Londýn, Berlín a ďalšie metropoly. Podľa blogu podniku si tanec osvojili elegantné parížske salóny a potom ho prijala aj elita Buenos Aires. Argentínske tango spočiatku odmietali tanečníci strednej a vyššej triedy, ktorí uprednostňovali spoločenské formy, ako je viedenský valčík.

Zlatý vek

Základný repertoár tradičného tanga pochádza z 30. až 50. rokov 20. storočia, ktoré sa často nazývajú zlatý vek. Blog podniku ho opisuje ako profesionálny priemysel s veľkými orchestrami, tanečnými sálami a medzinárodnými turné. Tango canción, spievaná forma, rozvinulo texty o láske, strate, zrade a nostalgií, pričom Carlos Gardel pomohol s jeho rozvojom v 20. rokoch a zomrel pri leteckom nešťastí v roku 1935.

Blízke objatie, otvorené objatie

Argentínske tango sa tancuje v blízkom objatí, hruď na hruď, alebo v otvorenom objatí, v závislosti od štýlu. Tango canyengue bol raný, rytmický štýl z 00. rokov 20. storočia tancovaný v uzavretom objatí a tango nuevo, popularizované po roku 1980, používa otvorenejšie objatie a zložitejšie figúry. Spoločenské tango je iný tanec, s staccato pohybmi a trhnutiami hlavy, ktoré sú štýlu Río de la Plata cudzie.

Kto ho udržiava nažive

Zápis UNESCO uvádza ľudí, ktorí tango praktizujú: hudobníkov, profesionálnych aj amatérskych tanečníkov, choreografov, skladateľov, textárov a učiteľov, spolu s národnými živými pokladmi, ktoré stelesňujú kultúru tanga. Dodáva, že tango je začlenené do osláv národného dedičstva v oboch krajinách. Wikipédia poznamenáva, že flašinety pomohli šíriť tanec z predmestí. Táto zmes profesionálov a amatérov je dôvodom, prečo môžete jeden večer sledovať predstavenie v malej sále a na druhý deň zájsť na milongu v susedstve.

Scénické tango a spoločenské tango

Dnes tango žije na dvoch miestach. Na javisku profesionálni tanečníci a hudobníci predvádzajú choreografické alebo improvizované čísla pre publikum, či už vo veľkej sále alebo v malej miestnosti. Na parkete ľudia tancujú spoločensky na milongách, kde podľa mestského turistického portálu spočíva podstata v objatí a spojení s partnerom, nie v efektných krokoch. Zážitok z oboch vám poskytne najúplnejší obraz tohto umenia.

Čítajte ďalej: Ako funguje milonga: tandas a cortinas